Príbeh megalitickej stavby pod Tatrami sa začal odvíjať od jedinej
doposiaľ objavenej a zachovanej fotografie z knihy kežmarskej historičky
Nory Barátovej znázorňujúcej päť veľkých balvanov. "Miesto pri
Kežmarku, na ktorom pôvodne stálo päť balvanov, sa podarilo presne
lokalizovať a následne aj archeo-astronomicky preskúmať. Použitím
dostupného astronomického softvéru a výskumom priamo v teréne sme
postupne objasnili funkciu tejto stavby," priblížil geodet a
kartograf Rastislav Ferulík s tým, že trojici sa na základe nálezu
podarilo vytvoriť funkčný "tatranský kalendár", ktorý má platiť aj "o
tisíc rokov".
Z historických dokumentov sa nadšencom podarilo zistiť, že už v roku
1725 existovali texty týkajúce sa balvanov na Michalskom poli a ich
funkcie. "Naši predchodcovia ich využívali na orientáciu v čase a využívali to najmä pri hospodárení,"
ozrejmil Krasuľa. V tejto súvislosti tiež združenie pripomína
Jeruzalemský vrch alebo "Jeruzalemberg", kde sa mali podľa dostupných
informácií takisto nachádzať podobné megality.
Združenie svoj nález a zistenia s podtitulom Kráľ času aktuálne
prezentuje v Kežmarskom múzeu. Podľa Krasuľových slov pracujú členovia
okrem výstavy "Tatranský Stonehenge – Kráľ času" aj na zhrnutí a knižnom
vydaní výsledkov celého archeo-astronomického a historického výskumu.
Výstava bude na Kežmarskom hrade prístupná do konca novembra.